Niektoré aplikácie, napr. v lodnej doprave alebo pri bežnom kontakte s morskou vodou, si vyžadujú odolnosť voči korózii slanou vodou. Najčastejšie používanými skúškami v tejto oblasti sú skúšky neutrálnou slanou hmlou (NSS) na základe normy ISO 9227 alebo ASTM B117. Testovaný diel je vystavený pôsobeniu soľnej hmly počas zákazníkom špecifikovaného obdobia v účelovo vytvorenej komore s možnosťou priebežného overovania stavu dielu. Skúšku možno vykonať na samotných materiáloch (napr. permanentný magnet alebo iný kovový materiál), ako aj na hotových dieloch a výrobkoch.
Ak existuje riziko používania magnetov v prostredí so slanou vodou, magnety musia byť vybavené dodatočnou ochranou povrchu. Skúška neutrálnou slanou hmlou podľa normy EN ISO 9227 je určená predovšetkým pre permanentné magnety na testovanie odolnosti ich povrchovej ochrany. Naše laboratórium otestovalo prevažnú väčšinu komerčne dostupných ochranných prostriedkov pre permanentné magnety a môže odporučiť najvhodnejší pre danú aplikáciu.
Korózia zvarov v prostredí soľnej hmly sa často označuje ako korózne napadnutie zvarových spojov. Soľná hmla obsahuje chloridy a iné látky, ktoré môžu reagovať s kovovými povrchmi, najmä so zváranými spojmi, a spôsobovať koróziu. Tento typ korózneho procesu sa nazýva chloridové korózne únavové praskanie (CCSCC). Zvarové spoje sú často miestami s vyššou náchylnosťou na korózne napadnutie, pretože počas zvárania dochádza k zmenám mikroštruktúry kovu a k tvorbe tepelne ovplyvnených zón okolo zvarov, takže sú zvyčajne náchylnejšie na rôzne formy korózneho poškodenia. Korózne soľné hmly môžu v týchto miestach vyvolať korózne reakcie, často prostredníctvom procesov, ako je korózia pod náterom, pri ktorých sa chloridy v soľnej hmle môžu dostať do mikroskopických trhlín vo zvarovom spoji a vyvolať korózne reakcie, ktoré postupne oslabujú materiál a môžu viesť k poruche.
Galvanická korózia je proces, pri ktorom dochádza k poškodeniu kovov v dôsledku elektrochemických reakcií medzi rôznymi kovmi v prostredí s vlhkosťou alebo elektrolytmi, napríklad korozívnou soľnou hmlou. Ku korózii dochádza, keď sú dva kovy s rôznymi elektrickými potenciálmi spojené a sú v kontakte prostredníctvom elektricky vodivého prostredia. Keď sú tieto kovy spojené, jeden sa stáva katódou a druhý anódou v elektrochemickej reakcii, čo vedie k prenosu elektrónov a rozkladu jedného kovu. Tento proces je obzvlášť problematický v prostredí s vysokou vlhkosťou, ako je napríklad prostredie s morskou vodou alebo prostredie s chemickými látkami, ktoré slúžia ako elektrolyty. Galvanická korózia môže viesť k vážnej degradácii kovov, čo spôsobuje ich oslabenie, štrukturálne poruchy a nakoniec poruchu. Na zabránenie galvanickej korózii je dôležité oddeliť od seba rôznorodé kovy, používať ochranné nátery alebo izolačné materiály a používať materiály odolné voči korózii. Napríklad, keď sa hliník a oceľ spoja v prostredí elektrolytu, hliník bude chrániť oceľ a sám bude korodovať. V uvedenom prípade elektrolyt (roztok soli) preteká cez separačnú vrstvu a spôsobuje koróziu hliníka.